TARABOV A KUFFOV MASAKER MURÁNSKEJ PLANINY
ŤAŽBU A PREDAJ DREVA V NÁRODNOM PARKU ZA TARABU NASTAVILI TAK, ŽE ŠTÁT PRIŠIEL ZA ROK O MILIÓN EUR.
KDE SÚ ORGÁNY ČINNÉ V TRESTNOM KONANÍ? TOTO NEMÔŽE PREJSŤ BEZ NÁSLEDKOV PRE VEDENIE MINISTERSTVA!
🪵🪵🪚🪵🪓🪵🪵🪓🪵🪚🪵🪵
Ján Šmídt pracoval na Správe Národného parku Muránska planina viac ako dvanásť rokov, tri a pol roka ako riaditeľ. Bol posledným riaditeľom, ktorý prešiel verejným výberovým konaním za ministra Jána Budaja. Minister životného prostredia Tomáš Taraba ho z funkcie riaditeľa odvolal v marci 2024, koncom tohto januára z parku odchádza úplne.
Po jeho odvolaní sa na pozícii riaditeľa postupne vystriedalo niekoľko ďalších ľudí: Martin Sedlák, Miroslav Juríček, Miloš Varga, Jozef Sisák, momentálne je riadením parku opäť poverený Miloš Varga.
🪚
Podľa Šmídtovej analýzy prišiel štát od jesene 2024 do jesene 2025 približne o milión eur vinou toho, ako riaditeľ Jozef Sisák nastavil pravidlá verejného obstarávania a cenníky na predaj dreva. Na porovnanie, ročný príspevok parku od ministerstva a envirofondu na rok 2025 bol 4,3 milióna eur.
🪵
Správa parku chcela najprv zadať zákazku na kalamitnú ťažbu priamo – s odôvodnením, že je mimoriadna situácia kvôli lykožrútovi. Tlačili na riaditeľa Juríčka, aby niekomu dal priame zadanie. Ale pokiaľ viem, ten sa opýtal úradu pre verejné obstarávanie, či je to v súlade so zákonom. Výsledok bol, že odmietol urobiť priame zadanie nejakej firme a myslím si, že to bol aj dôvod, prečo ho odvolali. A to bol ich človek.
🪓
– Viete konkrétne vysvetliť, v čom boli chybne nastavené kritériá súťaže?
Dáte cenovú ponuku na desať rôznych činností. Viete, že z nich budete realizovať len vec číslo šesť. Komisia predpokladanú hodnotu zákazky hodnotila ako aritmetický priemer z tých desiatich položiek, hoci správa parku vedela, že bude potrebovať len tú časť číslo šesť.
Na túto položku si vo víťaznej firme nastavili veľmi vysokú cenu a na ostatných položkách smiešne nízke ceny. Aritmetický priemer im teda vyšiel nižší ako pri ponukách iných firiem. Keď chcela správa parku reálne vyhodnotiť, ktorá ponuka bude pre ňu najvýhodnejšia, mala použiť vážený priemer. Firma TER-Wood by zostala hlboko v poli porazených, vyhrali by miestni podnikatelia.
Skúsim ešte konkrétnejšie. Správa parku vedela, akú má štruktúru tej kalamity – teda vedela, že v podstate bude treba ťažiť iba hrubé stromy a teda že firma, ktorá si dala najvyššiu cenu práve na hrubé stromy, bude drahá.
Napriek tomu pýtala od dodávateľov ceny na desať rôznych hrúbok kmeňov. Keď dáte na druhé najhrubšie kmene najvyššiu sumu a na ostatné mizivú, priemerná cena bude dobrá. S firmou podpísali rámcovú zmluvu a reálne sa spracúvali a fakturovali práve tie hrubé stromy.
– Štátny tajomník Filip Kuffa tvrdil, že verejné obstarávanie pripravovali „budajovci“ a že tie isté tabuľky sa používali aj v iných národných parkoch.
No to teda nie. Zmenili štruktúru tabuľky a pridali viac tried, teda tých kolónok s hrúbkou dreva. Pôvodne ich bolo šesť, teraz desať. Na základe toho sa ešte viac deformoval vplyv jednoduchého aritmetického priemeru.
🪚
– Rozumiem, je rozdiel, či dáte do príkladu X deleno šesť alebo deleno desať.
Keby všetko zostalo tak, ako bolo, a tabuľka by bola v pôvodnom formáte, víťazom verejného obstarávania v jednej časti by bola firma V-LES RS z Hnúšte. Len vplyvom zmeneného formátu tabuľky. TER-Wood by ju v druhej časti zákazky len tesne predstihol.
Samotný formát tabuľky má značný vplyv na to, akým spôsobom vyjde poradie. A keďže členka komisie upozornila, že nám to takýmto spôsobom nemusí priniesť najlacnejšieho dodávateľa, riaditeľ mal povinnosť sa tým zaoberať a nemal tú zmluvu s nimi vôbec podpisovať.
🪵
– Akým mechanizmom teda prišiel štát o peniaze?
Ako banské drevo predávali guľatinu, ktorá má v cenníku úplne inú, približne raz takú cenu.
Rozdiel v cenách bol na jednom kubickom metri priemerne od 22 do 28 eur, keď sa to porovná s cenníkom štátnych lesov. A oni toho dreva, tváriac sa, že sú to banské výrezy, predali približne za rok okolo 15 000 kubíkov.
🪓
– Vaša analýza takisto ukázala, že 95 – 96 percent všetkých banských výrezov predaných na Slovensku v prvom polroku 2025 pochádza práve z Muránskej planiny. Ako sa dá interpretovať tento údaj?
Na Slovensku existuje verejne dostupná štatistika o predaji dreva, údaje do nej nahlasujú subjekty, ktoré ho predávajú. Z nej vyšlo, že banské výrezy nie sú bežne predávané drevo a 95 až 96 percent objemu banského dreva, ktoré sa zobchodovalo v sledovanom období, pochádzalo z Muránskej planiny. Je to čudné.
Porovnávali sme aj ceny samotného produktu. Niektoré odštepné závody štátnych lesov majú tiež v ponuke banské drevo a jeho ceny sú o dosť vyššie, ako mala v ponuke správa Národného parku Muránska planina. Aj keby to, čo správa parku predávala ako banské drevo, ním naozaj bolo, aj tak by to bolo pre štát nevýhodné pre takto nastavenú cenu.
Aj iné položky v cenníku, ktorý nastavil pán Sisák, sú nižšie než u okolitých subjektov, ktoré obchodujú so štátnym drevom, teda Lesy SR alebo Správa Národného parku Slovenský raj.
Odhadujem, že za obdobie, keď správu viedol pán Sisák, prišiel štát na nižších cenách za drevo o 180 000 eur, plus ďalších 340 000 eur na tých banských výrezoch. K tomu si pripočítajte 478 000 eur, o ktoré štát prišiel pri verejnom obstarávaní na ťažbu dreva.
– Obrátite sa s vašimi zisteniami na orgány činné v trestnom konaní?
Milión eur je dosť veľká suma na to, aby to ostalo nepovšimnuté.
🪚🪵🪓
Viac info > https://dennikn.sk/5108506/byvaly-riaditel-muranskej-planiny-tazbu-a-predaj-dreva-v-narodnom-parku-za-tarabu-nastavili-tak-ze-stat-prisiel-za-rok-o-milion-eur/
🪚🪵🪓
Foto: Soňa Mäkká
🪚🪵🪓
Autor správy a foto ZA MATKU ZEM on Facebook
