DUNAJSKÉ ŠTRKOVÉ DNO NÁM MIZNE „PRED OČAMI“
Ak ste niekedy ponorili hlavu pod vodu pri kúpaní sa v hlavnom toku Dunaja alebo ste len natočili ucho k Dunaju v strede niektorého z bratislavských mostov, mohli ste počuť intenzívne šumenie. To je zvuk valiaceho sa štrku a kameňov po dne rieky.
Aj dunajské pláže sú pokryté štrkom – v Bratislave máme ešte relatívne veľkú frakciu, vo Veľkom Léli už sú kamienky dosť malé a od istého kilometra v Maďarsku už prevláda iba piesok a jemné sedimenty.
To svedčí o meniacej sa sile Dunaja na ceste Európou a o tom, ako rýchlo si rieka poradí s obrusovaním alpských skál.
Kedysi boli nielen dno hlavného toku, ale aj dno prúdiacich ramien v slovenskom úseku Dunaja pokryté štrkom. Rieka sa cez ramená valila cez viacero vtokov, ktoré priebežne vznikali a zanikali a jej dynamika mala silu vyplachovať jemné riečne sedimenty, ktoré sa v ramenách usádzali pri nižších prietokoch. Takto zostával na dne prúdiacich ramien prevažne štrk a keď opadla voda aj obnažené štrkové lavice na ktoré nalietali topoly čierne a vŕby– základ nového lužného lesa. Štrk na dne ramien, kde je voda pomalšia ako v hlavnom toku, ale stále dosť rýchla aby ho obmývala a mala dostatok kyslíka, je biotop potrebný na rozmnožovanie mnohých prúdomilných dunajských rýb.
Keďže sa kvôli plavebným úpravám rieky odrezalo množstvo bočných ramien a vtoky sa úplne alebo čiastočne zasypali, voda v mnohých ramenách stratila svoju niekdajšiu rýchlosť a dynamiku prúdenia. Dná ramien zaniesli jemné sedimenty, na ktoré už súčasná rýchlosť a objem vody nestačia, takže sa postupne zaniesli a tzv. „zakolmátovali“, čo znamená že sú póry v podloží takmer úplne nepriepustné pre povrchovú vodu. Sediment zakryl štrk a to okrem rybích populácií, ktoré sú na tento biotop viazané a zmladzovania lužných lesov, drasticky ovplyvnilo aj filtráciu vody do podložia a dopĺňanie zásob podzemnej (pitnej) vody cez takéto ramená.
Skrátka, stratili sme okrem biotopov a neresísk rýb aj prirodzený vodný filter.
V prevažne stojatých vodách bočných ramien je nedostatok kyslíka, chýba prúdenie vody a jemné sedimenty, ktoré prekryli štrk podporujú pri dne hnilobné procesy. Tie znižujú aj celkovú kvalitu dunajskej vody bočných ramien. Pre prúdomilné (reofilné) dunajské ryby sa stali bočné ramená buď celkom neprístupné alebo svojimi podmienkami nevyhovujúce. Mnohé druhy stratili svoje prirodzené neresiská.
Dopady týchto opatrení sa neprejavili hneď, negatívny účinok sa postupne nabaloval a v súčasnosti vieme aký mal efekt na rybie populácie. O objemoch strát podzemnej vody sa môžeme len domnievať. Na základe posledných medzinárodných prieskumov vieme, že početnosť populácií rýb v Dunaji za posledných 50 rokov klesla o 70 %. To znamená, že na každú plávajúcu skupinu 10 rýb, teraz plávajú 3. A najhoršie sú na tom okrem migrujúcich jeseterov práve prúdomilné druhy.
Bez dynamiky nie je v ramenách štrk, bez štrku nemajú ramená ten správny „rock sound“ a je v nich ticho a menej živo.
Riešením je obnova riečnych ramien. Opätovné prekopanie vtokov (ideálne viacerých, tak, ako si to historicky vytvorila sama rieka) a prepojenie vtokov s hlavným korytom na hĺbku, pri ktorej do ramien prúdi voda čo najdlhšie obdobie v roku.
O toto sa snažíme v rámci našich LIFE projektov a momentálne sa chystáme na 3 systémy riečnych ramien – Karloveské, rameno Foki a niekoľko vtokov do ramien v Medveďovsko – Kľúčovskej ramennej sústave. Držte nám palce. Aj dunajskému štrku a sedimentom, aby dobre plávali😊.
#LIFE_DLLD #LIFE_WILDisland
Autor správy a foto BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie) on Facebook
