Dnešný SCIENCE

Dnešný SCIENCE.

Toto je môj výber tém, ktoré sa nás trochu dotýkajú:

1. Zastreliť predátora neznamená zachrániť korisť
Nový model v Science ukazuje, že keby sa populácie lachtanov a tuleňov pri pobreží USA zmenšili na polovicu, ohrozeným lososom by to nepomohlo. Ich miesto by zaujali iné ryby, ktoré lososy žerú alebo im berú potravu, a lososov by mohlo byť dokonca menej. Kto u nás volá po odstrele vlkov a medveďov „pre dobro prírody“, mal by si to prečítať dvakrát. (Science 394, s. 827; Gomes et al.)

2. Ochrancovia musia vyhrať vždy, pílam stačí raz
Indonézia znížila odlesňovanie kvôli celulóze o 95 %, no po roku 2017 sa výrub vrátil, a to práve na pozemkoch firiem, ktoré sľúbili nulové odlesňovanie. Autori to hovoria priamo: dobrovoľné záväzky a dočasné moratóriá sú krehké. Les trvalo ochráni len zákon, ktorý sa nedá obísť výnimkou, nie sľuby. (Science 394, s. 847; Heilmayr et al.)

3. Lov mení zvieratá, nielen ich počet
Lebky kaloňov z múzeí za posledných 150 rokov ukazujú, že tieto najväčšie netopiere sa zmenšujú zároveň s tým, ako rastie ich lov. Lovci berú najväčšie kusy, a tak menia samotnú populáciu. To isté platí pre trofejový lov nielen šeliem u nás, len to zatiaľ nikto nemeria. (Science 394, s. 852; Rhus a Goodman, J. Mammal.)

4. Lososov zabíjal prach z pneumatík, zachránila ich pôda
Lososy pri Seattli hynuli po každom daždi a štandardné testy nič nenašli, kým chemici neodhalili jed 6PPD-chinón, ktorý vzniká z prachu pneumatík. Keď vodu z ciest prefiltrovali cez piesok a rastliny, jed prestal účinkovať. Živá pôda a vegetácia sú čistiareň, ktorú nám nikto nemusí postaviť, stačí ju nezničiť. (Science 394, s. 830)

5. Inteligencia nezávisí od veľkosti mozgu
Čmeliaky s mozgom menším ako milión neurónov riešia nové úlohy, učia sa jeden od druhého a „nakazia“ sa aj náladou ostatných. Inteligencia vzniká zo zapojenia siete, nie z jej veľkosti. Keď miznú čmeliaky, nestrácame len opeľovače, ale aj kus zložitosti života. (Science 394, s. 835; Chittka a Heinze)

6. Ticho vnútri, chaos vonku
Fyzici ukázali, že aj obyčajná dutá guľôčka s jedným otvorom vytvorí uprostred turbulentného prúdu pokojné miesto, kde sa zachytávajú častice. Je to dokonalý obraz bezzásahových rezervácií: ostrovy pokoja, kde sa život v rozbúrenej krajine môže zachrániť a obnoviť. Príroda potrebuje svoje úkryty, nie ďalšie zásahy. (Science 394, s. 884; Sabato et al.)

7. Súš živí more cez vzduch
Asi štvrtina dusíka, ktorý z atmosféry padá do oceánov, je organická a 70 % z nej pochádza zo súše. V oblastiach, kde moriu dusík chýba, je to až polovica. Čo robíme na pevnine, cíti aj more tisíce kilometrov ďaleko, pretože príroda je jeden prepojený systém. (Science 394, s. 901; Yu et al.)

8. Plot nestačí
Mucha Hermetia illucens z priemyselných chovov hmyzu už mieša svoje gény s voľne žijúcimi populáciami v Európe a chovy šíria vírusy aj gény odolnosti proti antibiotikám. Vedci vyzývajú sledovať, čo z fariem prechádza do prírody, nielen či niečo neušlo cez plot. Rovnakú otázku by sme si mali klásť pri zverníkoch a umelých chovoch zveri. (Science 394, s. 844; Tong a Li)

9. Veda nie je nikdy hotová
Science vo svojom úvodníku pripomína, že vedecké poznanie sa neustále opravuje a spresňuje. Kto tvrdí, že „lesníctvo už všetko vie“, nehovorí ako vedec, ale ako lobista. Pravá veda pripúšťa omyl, a preto je dôveryhodná. (Science 394, s. 817; Kmec, Thorp, Vinson)

10. Aj dobré rozhodnutie trvá roky
Americké inštitúty zdravia (NIH) pošlú svojich posledných 33 šimpanzov do azylu, hoci pokusy na nich ukončili už v roku 2015. Od sľubu k činu trvalo 12 rokov. Pripomína nám to, že ochranu prírody treba presadzovať vytrvalo, lebo sama od seba neprichádza. (Science 394, s. 824)

Viac na mojom webe.

Autor správy a foto Lesoochranárske zoskupenie VLK on Facebook

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Mohlo by Vás zaujímať