❗️Áno, je to pravda. V materiáloch z Národnej komisie pre vodu a sucho, ktorú zriadila vláda SR, je naozaj napísaná úloha, že v dlhodobom časovom horizonte 2030+ sa má prehodnotiť aj potreba vodného diela Slatinka. V komentároch pod týmto postom nájdete link na článok v denníku N, kde je táto informácia už medializovaná.
Ak by sme mali byť ironickí, a nechali by sme bez komentárov legitimitu výstupov „národnej komisie“, tak sa potešíme – konečne (!) po 70 rokoch štátni plánovači porovnajú varianty, zrátajú potreby, dajú na misku váh „za“ a „proti“, vyčíslia návratnosť investície (možno to je už priaznivejšie, ako 465 rokov v prípade VD Slatinka, ako bolo vyrátané pred pár rokmi). A potom nech sa rozhodnú tí, čo budú vodu z nádrže Slatinka potrebovať, či ju budú stavať a financovať, alebo nie.
Skutočnosť je, asi ako tušíte, horšia. Zasa je to celé naopak. Opäť štátni plánovači najskôr kreslia čiary na mape a oprašujú staré kontroverzné projekty. Opäť hovoria, že postavíme, a potom sa uvidí, kto a či vôbec niekto bude vodu potrebovať. Akoby tá voda vznikala v nádržiach a čím novšia nádrž, tým viac vody v nej bude.
Nie, nebránime pokroku. A sme presvedčení, že štát musí byť aktívny a iniciovať riešenia. A voláme po tom, že je najvyšší čas robiť opatrenia, ktoré sú už dávno napísané, je zhodnotený ich vplyv na životné prostredie, zdravie obyvateľov aj konkurencieschopnosť a ekonomiku. Stačí si otvoriť Koncepciu vodnej politiky, a robiť opatrenia, ktoré sú tam napísané a na ktorých sa zhodlo takmer 250 expertov z rôznych sektorov.
💚 Pre tých, čo chcú čítať dlhšie, tu sú podrobnejšie informácie:
V lete 2026 zriadila Vláda SR komisiu. Aj napriek honosnému názvu ide o čisto politický orgán. Má síce „odborné kolégium“, ale nenájdete v ňom napríklad ani vedcov zo Slovenskej akadémie vied, ani zástupcov samospráv z Únie mest Slovenska, ale ani žiadneho odborníka na ochranu prírody či plošné zadržiavanie vody v krajine. Aj keby v ňom boli, nie je to nič platné – rozhodnutia (a aj zadania na činnosť komisie) totiž prijíma výlučne politické grémium zložené z ministrov, a jeho šéf, predseda vlády.
A tak ako prvý dokument komisia pripravila opatrenia, ktoré sú vytriedené podľa prvej priority, a to podľa toho, koľko „disponibilnej vody projekt reálne zabezpečí alebo ušetrí a pre koho“. Toto zadanie spoľahlivo zabezpečilo, že sa do zoznamu dostali takmer výlučne opatrenia technického a infraštruktúrneho charakteru. Teda žiadne komplexné a plošné opatrenia v každom type krajiny. Akoby voda vznikala v nádržiach. Gratulujeme k takejto logike. Jej výstupom bude nepochybne to, čo máme na Slovensku už teraz – ďalšie prázdne nádrže a priehrady.
❓ A čo teda presne píše Národná komisia pre vodu a sucho o vodnom diele Slatinka a ďalších?
V materiáli sa uvádza, že v dlhodobom časovom horizonte 2030+ majú byť spracované „samostatné rozhodovacie karty pre každý strategický projekt, vrátane porovnania variantov, prínosov a rizík“. Toto sa týka strategických vodných stavieb, „vrátane zámerov Tichý Potok, Slatinka a ďalších“. Posudzovať sa majú a ďalšie veľké nádrže a tiež PVE Málinec – Látky vo väzbe na zabezpečenie výhľadových potrieb vody, a to na základe aktualizovaných vodných bilancií, klimatických scenárov, alternatívnych riešení, environmentálnych vplyvov a ekonomickej efektívnosti.
Prácu národnej komisie sledujeme zblízka spolu s ďalšími expertmi, vedcami, miestnymi komunitami, samosprávami. A keď príde čas, budeme potrebovať pravdepodobne aj vašu pomoc. Dovtedy prosíme: robte kdekoľvek sa dá a je to bezpečné, opatrenia na zadržiavanie vody v krajine – každý liter vody, ktorý neodtečie preč, ale vsiakne do zeme, sa ráta.
Autor správy a foto Združenie Slatinka on Facebook
