TARABA: ŠTÁT TO POTREBUJE. 🥸
ŠTÁT: NEVIEME O TOM. 🤪
„Navyšovanie kapacít prečerpávacích vodných elektrární nie je modelované v žiadnom scenári.“ Toto nie je výkrik environmentálnych aktivistov ani výhrada opozície. Ide o doslovný citát z materiálu Inštitútu environmentálnej politiky, ktorý patrí priamo pod ministerstvo životného prostredia. Vychádza z modelov, ktoré na podmienky Slovenska upravoval Prognostický ústav SAV a konzultačná firma E3 Modeling. S týmito dátami pracuje aj ministerstvo hospodárstva.
Otázka teda znie: Na základe čoho by mala byť prečerpávacia elektráreň Málinec – Látky významná či dokonca strategická investícia?
Pred niekoľkými dňami ukončené pripomienkové konanie k Tarabovmu návrhu ukazuje, že vládne materiály s ňou nepočítajú.
Prečo je to dôležité: Taraba pôvodne hovoril o „strategickej“ investícii, napokon však deň po Novom roku predložil návrh na udelenie štatútu „významnej“ investície. Celý materiál vrátane obalu má len deväť strán. Aj tento režim umožňuje štátu urýchľovať povoľovacie procesy, vstupovať na pozemky a obmedzovať vlastnícke práva ešte skôr, než je jasné, či má projekt opodstatnenie. Zákon pritom vyžaduje, aby bol verejný záujem jasne a preukázateľne doložený. Presne na tomto bode sa však návrh ministerstva životného prostredia začína rúcať.
Na čo poukazujú pripomienky:
– Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) žiada celý materiál stiahnuť z procesu. Kľúčová výhrada je jednoduchá: projekt nemá štúdiu uskutočniteľnosti, hoci ju vláda sama nariadila ešte v decembri 2024. Bez nej nemožno hovoriť o ekonomickom prínose ani o energetickej potrebe projektu a jeho vplyvoch.
– Ministerstvo v predkladacej správe tvrdí, že projekt je ukotvený v strategických dokumentoch štátu – konkrétne v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne (INEKP) od ministerstva hospodárstva. Lenže práve toto tvrdenie označuje APZD za nepravdivé: „Aktualizovaný INEKP do roku 2030 v skutočnosti neobsahuje žiadnu zmienku o potrebe vybudovania PVE Málinec – Látky,“ tvrdí asociácia.
– V stratégii sa síce spomína starší projekt prečerpávacej elektrárne Ipeľ plánovanej neďaleko Málinca, no s dôležitým dôvetkom: projekt treba najskôr dôkladne posúdiť, pretože potreby elektrizačnej sústavy sa za posledné roky zásadne zmenili a Slovensko je dnes súčasťou širšieho európskeho trhu s elektrinou.
– Rovnako problematické je odvolávanie sa na potreby prenosovej sústavy. Ministerstvo životného prostredia spomína desaťročný plán rozvoja od štátnej Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy (SEPS), no samotná SEPS s projektom nepočíta – Málinec sa medzi plánovanými zdrojmi nenachádza.
– Ešte tvrdšie ide po projekte Banskobystrický samosprávny kraj. Ten upozorňuje, že vláda si sama stanovila postup: najprv štúdia realizovateľnosti, až potom ďalšie kroky. Ministerstvo však chce obmedzovať vlastnícke práva v území ešte predtým, než je jasné, či sa projekt vôbec dá zrealizovať a či neohrozí zásobovanie desaťtisícov ľudí pitnou vodou.
– Kraj rozporuje aj ďalší argument ministerstva: protipovodňovú ochranu. Tú si vraj ministerstvo jednoducho vymyslelo: „V žiadnych strategických materiáloch nie je predpokladaná realizácia protipovodňovej ochrany v navrhovanom území a navrhovaný účel investície je preto bezpredmetný.“
Ešte koncom minulého roka to vyzeralo, že Taraba chce ísť opačným smerom: najskôr analýzy, až potom politické rozhodnutia. Takýto prísľub vraj zaznel aj na stretnutí s banskobystrickým županom Ondrejom Lunterom. „Sľúbili mi, že najskôr budú dopracované analýzy,“ tvrdil Lunter. Hotové by mali byť do konca tohto roka. Podobne sa v novembri vyjadroval riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Peter Molda: „Nateraz toto neriešime. Analýzy budú prebiehať v budúcom roku. […] Samotná štúdia ukáže, či je projekt realizovateľný.“
Taraba v najnovšom vydaní svojho videopodcastu obvinil župana, že je proti prečerpávačke preto, lebo chce v regióne úložisko jadrového odpadu. „Už som počul, že pán Lunter plánuje vstup do veľkej politiky na kandidátke PS. A čuduj sa svete, postavil sa proti výstavbe prečerpávacej vodnej elektrárne, ktorá narába iba s vodou, jediný negatívny vplyv tejto elektrárne je to, že bude lepšie podnebie na Podpoľaní, možno tam bude viac zrážok a kvalitnejšia pôda,“ vyhlásil.
Ondrej Lunter naňho tvrdo zareagoval na sociálnej sieti. Píše o sérii úplne absurdných a ľahko vyvrátiteľných klamstiev. Dodáva, že má na to svedkov aj z podriadených organizácií rezortu.
Viac info > https://e.dennikn.sk/5087274/tarabova-precerpavacka-sa-rozpadava-uz-na-papieri/
Autor správy a foto ZA MATKU ZEM on Facebook
