Keď sme pred viac ako 35 rokmi tvorili víziu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, zakotvili sme v nej časť, ktorá hovorila o novom pohľade na les. Začali sme vytvárať obraz lesa ako superorganizmu, kde stromy sú len jednou z jeho mnohých častí a kde väčšina lesa je pod zemou.
So svojim mozgom, placentou i nervovou a hormonálnou sieťou.
V tom čase, ak sa hovorilo vôbec niečo seriózne o hubách a stromoch, tak sa neustále spomínala výmena rôznych živín, predovšetkým dusíka, potom neskôr uhlíka, ako keby živiny boli to, čo robí život životom a je jeho základom.
V našich predstavách bol život informácia, jej prenos, uchovávanie, spracovanie a vyhodnocovanie. To je ten základ, ktorým sa líšia živé zložité systémy od neživých. Prácou s informáciami, nie ukladaním uhlíka alebo dusíka.
A z toho logicky vychádzala podzemná komunikačná sieť tvorená mykorízou, väzbami hubových vlákien a koreňov lesných rastlín. Nazvali sme to LesNet©.
A o niekoľko rokov a začali rojiť na túto tému aj vedecké články. Komunikácia na vzdialenosť desiatok kilometrov, koordinovaná obrana rastlín proti rôznym útokom či profesor Baluška so svojou hypotézou vedomia rastlín.
Poslednou lastovičkou je článok v Biodiversity and Conservation z marca tohto roku. V texte s názvom „Large-diameter trees disproportionately contribute to soil fungal diversity in a coniferous forest with one of oldest living trees on Earth“ zverejnili výsledky merania počtu spojení koreňov stromov a mykoríznych húb. Výsledok je mimoriadne presvedčivý a povzbudzujúci. Potvrdilo sa tvrdenie, že čím starší a väčší strom tým väčšia rozmanitosť húb na jeho koreňoch.
Inými slovami, LesNet má bezškálovú štruktúru, absolutná väčšina uzlov siete, stromov, má málo prepojení a veľmi málo stromov mám mimoriadne veľa prepojené. Staré a veľké stromy sú servery podzemnej internetovej siete a nie sú nahraditeľné žiadnou výsadbou.
Tak sa kedysi do VLKa dostalo heslo:
Nesadíme stromčeky. Zachraňujeme lesy!
Autor správy a foto Lesoochranárske zoskupenie VLK on Facebook
