ENVIROREZORT PREDLOŽIL PLÁN ÚZEMNÉHO ROZVOJA TANAP-U S NEÚPLNÝMI A CHYBNÝMI PODKLADMI.
Ministerstvo životného prostredia predložilo plán zón s možnými novými zjazdovkami a súvisiacou infraštruktúrou koncom júla. Účelom je preveriť možnosti zníženia alebo zachovania stupňa ochrany v podzónach A2, B3 a C2 v rámci schválenej zonácie Tatranského národného parku a zároveň posúdiť predpoklad možného sústredenia potenciálnych rozvojových aktivít do týchto území.
Ide o plochy v rozlohe takmer 500 hektárov, ktoré mali pribudnúť k existujúcim sto hektárom takejto infraštruktúry už v rámci zonácie, s čím by mala problém Európska komisia. Komisia upozornila, že takéto plochy najprv musia prejsť posúdením vplyvov na životné prostredie. Ide zatiaľ iba o oznámenie o strategickom dokumente, nie je preto zrejmé, čo a kde konkrétne by sa mohlo stavať.
Mimovládni ochranári z My sme les, Aevis, SOS/BirdLife, Zelená väčšina, Prales a WWF Slovensko upozorňujú, že v dvoch dokumentoch týkajúcich sa plánovania rozvoja TANAP-u došlo k zámene, nesprávnemu označeniu jednotlivých zón. Nejde pritom iba o formálnu chybu. Umiestnenie zón B2 a B3 sa zásadne líši, a nesprávne údaje preto môžu meniť predstavu verejnosti o tom, ktorých častí národného parku sa plánovaný rozvoj týka.
„Dotknutá verejnosť bola zásadným spôsobom uvedená do omylu a ľudia sa nemôžu kvalifikovane vyjadriť k tomu, čo sa v ich území plánuje. Žiadame nielen opravu chyby, ale aj to, aby po zverejnení opravených dokumentov dostala verejnosť novú zákonnú lehotu 15 dní na vyjadrenie k úplným a pravdivým údajom,“ hovorí Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.
Organizácie považujú za zásadný problém aj samotné postavenie ministerstva životného prostredia v procese a to, že má preveriť možnosti zníženia ochrany prírody. Ministerstvo je podľa kompetenčného zákona rezortom zodpovedným najmä za ochranu prírody a životného prostredia. V oblasti územného plánovania, regionálneho rozvoja či rozvoja cestovného ruchu však pôsobnosť nemá.
„Napriek tomu ministerstvo v prípade TANAP-u vystupuje ako aktívny iniciátor a koordinátor vyhľadávania rozvojových lokalít a zároveň medzi hlavné ciele plánu zaraďuje aj preverenie možnosti zníženia stupňa ochrany. Vzniká tak otázka, či môže ten istý rezort zároveň presadzovať budúci rozvoj územia, obstarávať príslušný plán a následne jeho environmentálne vplyvy posudzovať. To sa dá iba v prípade, ak bude zabezpečená odborná nezávislosť útvaru, ktorý SEA vykonáva,” upozorňuje Marián Jasík z občianskeho združenia Prales.
TANAP patrí medzi územia s najvyššou národnou aj európskou ochranou. Organizácie odmietajú prístup, pri ktorom by sa strategický plán prezentoval iba ako všeobecný rámec a konkrétne vplyvy rozvojových aktivít by sa riešili až pri následných procesoch posudzovania vplyvov na životné prostné prostredie (EIA).
„Ak má strategické posudzovanie rozhodnúť o budúcom smerovaní územia národného parku, verejnosť musí presne vedieť, čo sa plánuje. Nestačí povedať, že sa budú hľadať rozvojové lokality a ich vplyvy sa posúdia neskôr pri jednotlivých projektoch. Práve proces SEA má posúdiť environmentálne prijateľné smerovanie územia ešte predtým, ako sa vytvoria podmienky na realizáciu konkrétnych projektov,“ upozorňuje Milan Olekšák z organizácie My sme les.
Autor správy a foto ZA MATKU ZEM on Facebook
