„Nemusíme sa teraz pozastavovať pri otázke, kto vychovával akéhosi Rudolfa Huliaka a či ho doma naučili aspoň základnej všeobecnej úcte, pretože odpoveď poznáme.
Slová, ktoré on a jeho gang bežne používajú na označovanie politických protivníčok, jasne hovoria, že už nie sme vo svete politického, kalkulovaného jazyka, ale klasického primitivizmu a nevychovanosti, ktoré sa však stali legitímnymi práve preto, že je z nich „názor“.
Keďže sme však v situácii, keď nacisti kričia, že byť nacistom je ich slobodný názor a majú právo hovoriť, že vyhladzovacie tábory neexistovali, v krajine, kde si spevák z dedinskej kapely myslí, že práve on, lebo má názor, bude diskutovať s epidemiológom o vakcínach a kde šarlatán s čarodejníckymi názormi a fóbiami riadi akýsi splnomocnenecký úrad a chce navrhovať zákaz vakcín, aby sme s rodičmi chodili na ilegálne očkovanie za hranice skanzenu primitivizmu, musíme sa pripraviť na to, že nič z toho, čo ste sa v škole a doma naučili, už neplatí. Pretože všetko je už názor!
Prefackať niekoho je názor, prihovoriť sa poslankyni celoštátneho parlamentu jazykom hôrneho primitíva je názor, vykrikovať, že chcete niekoho topiť, je názor, že ho chcete dať spáliť, je názor, že na Ukrajine bojujú Chazari, teda židia, za židovskú sprisahaneckú enklávu je názor.
Názor je, že sa nebudeme liečiť podľa toho, čo hovoria lekári, ale tak, ako vravia internetové bylinkárky.
Takáto krajina bude síce zábavná, ale to je asi tak všetko. Nedotknuteľnosť politického jazyka, zredukovaného na posvätný a nedotknuteľný názor, nás uzatvorila do pasce, z ktorej sa dostáva veľmi ťažko.
Tento druh premýšľania o tom, čo všetko môže povedať nejaký Huliak alebo nejaký šarlatán o liečbe, vracia Slovensko niekam, kde ani nikdy nebolo. Od čias renesancie aj v našom prostredí poverčivosti, primitivizmu a hlúposti najlepší ľudia, často aj z cirkevného prostredia, kládli odpor, pretože chápali, že takýto vývoj intelektuálne oslabí krajinu natoľko, že zahynie v dôsledku vlastnej verejnej hlúposti.
Vďaka tejto premene hulvátstva a hlúposti na názor nielenže porážame sami seba a predstavu, že by raz Slovensko, keď tieto bandy zmiznú, mohlo byť malou, úspešnou a prosperujúcou krajinou, ktorej bohatstvo a šťastie stojí na znalostnej ekonomike s najvyššou pridanou hodnotou, ale zároveň sa vzďaľujeme od civilizačného ideálu, ktorého nositeľom bola aj evanjelická inteligencia štúrovcov, bojujúca o pár škôl, ktorých absolventi dokázali ako prví modernizovať krajinu.
Štáty, kde verejný a politický život určujú názory, poznáme aj zo súčasnosti. Bludné názory ruského imperializmu viedli odhadom k miliónu mŕtvych Ukrajincov a Rusov, názorové šarlatánstvo v Ugande k masovým pogromom žien obvinených z čarodejníctva a názor o suverénnej sebestačnosti severokórejského režimu k opakovaným hladomorom.
Ak politici rezignujú na presnosť a namiesto toho sa začnú topiť v blate vlastných názorov, idúcich proti vedeckým poznatkom, domácej výchove a učivu pre prvý stupeň základných škôl, Slovensko sa dostane mimo zrozumiteľného civilizačného rámca a na naše bľabotanie pod stožiarmi sa budú chodiť pozerať už len dokumentaristi z National Geographic, aby zaznamenali príbeh o krajine, ktorá spáchala jazykovú samovraždu.“
Prefackať niekoho je názor, osloviť poslankyňu jazykom hôrneho primitíva je názor, chcieť utopiť je názor. Píše Michal Havran. Autor správy a foto ZA MATKU ZEM on Facebook
