👍 VÍTAME SCHVÁLENIE PROGRAMU ZÁCHRANY HLUCHÁŃA HÔRNEHO
Zároveň vyzývame Ministerstvo životného prostredia SR na prijatie ďalších neodkladných opatrení.
Pred víkendom jedna dobrá správa. Ministerstvo životného prostredia zverejnilo finálnu schválenú verziu Programu záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2025-2029. Má pomôcť zastaviť pokles početnosti tohto druhu a zároveň odvrátiť hrozbu pokuty od Európskej komisie.
Zástupcovia environmentálnych organizácií My sme les, SOS/BirdLife Slovensko PRALES, o.z.. vítajú tento krok.
Zároveň pripomíname, že ak neprestanú negatívne zásahy do biotopov hlucháňa, ako napríklad nedávno medializované vyťaženie hluchánieho tokaniska v Národný park Nízke Tatry, samotný Program záchrany problémy nevyrieši a populácii hlucháňa na Slovensku hrozí postupný zánik. Systémovým riešením by bolo schválenie kvalitných zonácií a programov starostlivosti o národné parky.
Ministerstvo životného prostredia 20.1.2025 zverejnilo Program záchrany hlucháňa hôrneho na roky 2025-2029, ktorý nadväzuje na Program záchrany na roky 2018-2022 (nájdete ho tu: https://www.minzp.sk/ochrana-prirody/druhova-ochrana/programy-zachrany/).
Hlavným cieľom realizácie programu záchrany je zabezpečiť prežitie a prispieť k zastaveniu klesajúceho trendu a veľkosti populácie hlucháňa hôrneho. Program vypracovala Štátna ochrana prírody spolu s viacerými odborníkmi. Z programu záchrany v praxi vychádzajú okresné úrady pri rozhodovaní o zákaze, obmedzení alebo určení podmienok ťažieb v lokalitách s hlucháňom hôrnym alebo jeho potenciálnym výskytom. Dokument má z tohto pohľadu praktický význam.
Pripomíname pritom, že Slovensko v roku 2022 prehralo súdny spor s Európskou komisiou z dôvodu ničenia biotopov hlucháňa, ktorému nedokázal zabrániť ani predchádzajúci štyri roky platný program záchrany. Poškodenie biotopov hlucháňa bolo už pokročilé a zároveň sa takmer nevykonávali špecifické manažmentové opatrenia na obnovenie degradovaných biotopov.
To malo za následok okrem poklesu populácie aj jej genetickú fragmentáciu, ktorá dostáva tento druh už do zóny reálneho ohrozenia vyhynutím nie len na Slovensku, ale aj v celých Západných Karpatoch.
Kým donedávna začali prichádzať relatívne pozitívne správy pre ochranu hlucháňa (vyhlásenie rezervácie Pralesy Slovenska, schválenie zonácií Veľkej Fatry a Muránskej planiny, obmedzenie kalamitných ťažieb v národných parkoch atď.), posledný viac ako rok sme svedkami snáh o zvrátenie celého tohto procesu.
Najzávažnejším dôsledkom je, že v poslednom období bolo zaznamenaných už 9 prípadov ťažby priamo vo funkčných biotopoch hlucháňa. Približne 22 000 hektárov funkčných biotopov stále nie je prísne chránených a na ďalších približne 7 000 hektároch sa len dočasne nezasahuje, ale zákaz ťažby čoskoro vyprší. Väčšina existujúcich biotopov hlucháňa preto zostáva reálne ohrozená.
„Vzhľadom na aktuálnu situáciu vo vedení rezortu životného prostredia je program záchrany hlucháňa nad očakávania dobre spracovaný. Dôležité však bude, či sa aj preklopí do reálnych opatrení. Významnou súčasťou programu záchrany je aj bezzásahový režim vo funkčných biotopoch, celkovo na doposiaľ nechránených 22 000 hektároch. Tie predstavujú len približne 1% lesov, no pre hlucháňa majú zásadný význam. Ochrana existujúcich biotopov by mala byť podľa programu záchrany prioritou. Ak neochránime existujúce biotopy, hlucháne nebudú mať odkiaľ osídľovať nové, ktorých vytvorenie trvá desaťročia až storočia,” uviedol Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.
Pripomíname aj dôležitosť aktívnych opatrení, ktoré sú v Programe záchrany navrhované na rozlohe takmer 40 000 hektárov. Jedná sa o prerieďovanie umelo vysadených mladých porastov na plochách po kalamitných ťažbách, ktoré sú dnes príliš husté na to, aby poskytovali hlucháňovi vhodný biotop. Tieto opatrenia zároveň povedú k vyššej odolnosti lesov voči klimatickým zmenám a okrem hlucháňa podporia aj množstvo ďalších ohrozených druhov.
„Manažment vhodný pre hlucháňa sa v týchto porastoch doteraz takmer nevykonával. Ak ho chce štát teraz naozaj realizovať na takýchto veľkých rozlohách, je potrebné v oveľa väčšej miere zvýšiť aktivitu obhospodarovateľov štátnych pozemkov a pripraviť funkčné mechanizmy na zapojenie neštátnych vlastníkov. Napríklad aj vyhlásením výzvy z Programu Slovensko pre iné ako štátne subjekty,” uviedol Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.
📷 Hlucháň hôrny, Karol Kaliský
Autor správy a foto SOS/BirdLife Slovensko on Facebook
