ŠTEFAN DEVELOPER HOLÝ
Stanovisko Slovenského ochranárskeho snemu
K tejto problematike priniesol 21. mája stanovisko aj Slovenský ochranársky snem.
„Vnímame znepokojenie primátorov miest, starostov obcí, mimovládnych organizácií i odbornej verejnosti a žiadame vládu SR o stiahnutie návrhov zákonov o výstavbe a územnom plánovaní z medzirezortného pripomienkového konania. Zároveň žiadame, aby proces prípravy novelizácie stavebnej a územnoplánovacej legislatívy prebiehal v korektnom a otvorenom dialógu s predstaviteľmi samospráv, kompetentných odborných inštitúcií a so zástupcami občianskej spoločnosti tak, ako sľubuje aj Programové vyhlásenie vlády SR.
Územné plánovanie je nástroj na racionálny rozvoj územia. Spolu s procesom výstavby určuje, ako sa budú rozvíjať mestá, obce, infraštruktúra i krajina a ako sa bude vyvíjať kvalita životného prostredia aj kvalita nášho života.
Ide o to, ako budú vyzerať miesta, ktoré sú naším domovom, i krajina, kde žijeme a kde vyrastajú naše deti.
Zásadne preto nesúhlasíme s postupom prípravy spomínaných zákonov, ktorého sa de facto nezúčastnila širšia odborná a občianska verejnosť, a rovnako vyjadrujeme nesúhlas s obsahom predložených návrhov.
K návrhu zákona o územnom plánovaní nebol vypracovaný seriózny legislatívny zámer. Preto nebol adekvátne posúdený z hľadiska súladu s platnými predpismi a neboli stanovené spoločenské požiadavky, ktoré sa majú zohľadniť aj v environmentálnej, sociálnej a kultúrnej oblasti.
Hoci niektoré zbytočné byrokratické prekážky môžu strpčovať život bežnému stavebníkovi, nie je to dôvod, aby sa proces priestorovej organizácie výstavby prestal dôsledne regulovať.
Deregulácia na nesprávnom mieste ďalej zvyšuje riziko chaosu v narábaní s priestorom, čo je už dnes na mnohých miestach neúnosné a v rozpore s potrebou účinnej ochrany prírody a krajiny, ako aj jej jednotlivých zložiek od vody, pôdy, zelene a ekologických sietí až po estetiku krajiny.
Pritom väčšina ustanovení platného zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku je správna, len sa ich dodržiavanie dôsledne nevyžaduje. V tom vidíme najväčšie zlyhanie štátu a potrebu nápravy. Návrh novej územnoplánovacej a stavebnej legislatívy skutočné problémy nerieši, ale hľadá tam, kde nie sú.
Z pozície občianskej platformy však zdôrazňujeme, že navrhovanými úpravami obce a mestá stratia prirodzenú právomoc rozhodovať o svojom území a územnom rozvoji. Obmedzia sa aj možnosti verejnosti účinne participovať na rozhodovaní o prostredí, v ktorom žije a bude žiť.
Navrhované zákony vnímame ako nástroj na posilnenie roly štátu a developerov bez možnosti účinnej spätnej väzby odbornej i laickej verejnosti. V neposlednom rade by znamenali nový zdroj ohrozenia pre prírodu, krajinu a životné prostredie, kvalitu ktorého garantuje občanom Ústava. V tejto súvislosti dávame na zváženie navrátenie územného plánovania pod rezort životného prostredia, kam v 90. rokoch minulého storočia logicky patrilo. Ochrana prírody, krajiny a životného prostredia by mali byť v zákonoch garantované ako dlhodobé priority vo verejnom záujme, a tak zakotvené aj vo všetkých územných plánoch.
Účasť občanov na správe občianskej spoločnosti považujeme za kľúčovú aj pre mobilizáciu verejnej správy v záujme riešenia čoraz vážnejších následkov zmeny klímy či redukcie biodiverzity.
Vyzývame preto vládu, aby pripomienkovanie spomínaných zákonov vrátila na začiatok a prizvala k ich tvorbe odborníkov s patričnou kvalifikáciou, chápaním súvislostí, skúsenosťami i víziou.“
Absurdnosť celej situácie podčiarkuje fakt, že tento legislatívny nepodarok predkladá práve podpredseda vlády pre legislatívu.
Navrhovaná nová stavebná legislatíva sa stretla s bezprecedentnou kritikou. Autor správy a foto ZA MATKU ZEM on Facebook
