„Ďalší problém, ktorý už dlho trvá, je prikrmovanie poľovníkmi. Oni síce kŕmili diviaky, ale medveď nevie, že to je pre diviaky. A jedna štúdia z Nízkych Tatier potvrdila, že až 70 percent predloženej potravy pre diviaky zožrali medvede. Medvede sa teda za posledných dvadsať rokov systematicky učili, že ľudia im nosia potravu do lesa.
A potom vidíme, že rastie počet návštevníkov v prírode. Nie sú to len peší turisti, ale teraz napríklad aj elektrobicykle. Cykloturistika, rôzne akcie. Sme v horách čoraz viac, tak sa nemôžeme čudovať, že častejšie stretávame medvede. Ony tam žijú. Keď nás je tam viac a častejšie, zvyšuje sa pravdepodobnosť stretnutia s medveďom.
Malo by byť viac strážcov a aj systém by sa mal trochu prebudovať. Strážca by nemal buzerovať ľudí za to, že majú za hrsť čučoriedok na turistickom chodníku v národnom parku. Mal by sa hlavne zaoberať pytliactvom v chránených územiach a ochranných pásmach a nelegálnymi vstupmi motorkárov a štvorkolkárov. Strážcovia musia byť v teréne a nielen od deviatej do piatej, ale mať poobedné, nočné služby, víkendy.“
Podľa odborníka na veľké šelmy je na Slovensku stále veľa poľovníkov, ktorí vlka zastrelia ihneď, ako ho zbadajú, hoci je chránený. Pytliactvo môže aj za to, že rysov tu žije päťnásobne menej, než uvádzajú poľovnícke štatistiky. Autor správy a foto ZA MATKU ZEM on Facebook
