Do rúk sa nám dostal veľmi milý príbeh žiaka 7. ročníka SZŠ v Giraltovciach, v ktorom vystupujú aj naši záchranári so štvornohými pomocníkmi. Ďakujeme Zachariáš a aj Tebe prajeme nádherné Vianoce. :-)🎄
„VIANOCE sú o…
Ráno bolo akési tiché, ani Kubovi sa nechcelo vstať z postele. Jeho nehybný chvostík sa vinul okolo rámu postele a aj som premýšľal, kde asi zvyšok môjho psa je …keď sa zrazu spopod periny na mňa kukali dve čierne očká. Je to pre mňa zatiaľ ten najkrajší pohľad na svete. Mama sa síce stále smeje, že to len do určitého momentu, ale ja vôbec nechápem, čo za moment myslí a ona sa tvári, že mi to ani netreba vysvetliť…
Dnes sme mali toho ozaj veľa na pláne, čakal nás výlet . Mama sa rozhodla, že ideme na turistiku. Pre mňa je to celkom zábavné, lebo kto pozná moju mamku vie, že slovo turistika neznáša ani vysloviť, nieto sa jej zúčastniť. Už len tá predstava je ….no….vtipná. Ale tatko, plný lásky, súhlasil.
Raňajky boli rýchle, Kubko akoby tušil, že sa niekam ide, štekal po celom dome a znášal svoje hračky hore a dole,tam a nazad a k dverám. Smiali sme sa, lebo v kufri auta, kde ma Kubo svoju firstclass, keď cestujeme autom, bolo pomaly viac hračiek ako psov….
Cesta bola zaujímavá do ucha mi spievali piesne, ktoré mam rád, mamka s tatkom v kuse čosi rozprávali a počasie bolo krásne. Dorazili sme do Tatier. Naše veľhory ,naša pýcha….
Kubo bol ako zmyslov zbavený, behal a ňuchal všetky vône tu boli iba preňho.Vrtel chvostíkom a šťastne mi vždy pribehol ťuknúť do kolena a zas odbehol. Musel som dávať pozor predsa len nasnežilo a mrzlo. A šmýkalo sa.
Zrazu sme videl kôpku ľudí a začul som, ako sa snažia volať pomoc.Niekto sa šmykol a zranil pri páde, volali horskú službu. Pomyslel som si, čo prídu horári? Prišli chlapi na autách a štvorkolke ovešaní lanami a s veľkými ruksakmi a ani veľa nehovorili pozreli sa na seba a každý z nich vedel, čo má robiť . Naši mi vysvetlili, že je to taká horská sanitka.
To sa mi páčilo, pripomenulo mi to aj situáciu na lyžovačke, keď sa tiež ktosi zranil a prišli záchranári na svah aj so psíkom. Bolo to čarovné sledovať dôveru a rešpekt aký voči sebe mali. Povely vykonával rýchlo, bezchybne a vôbec si nevšímal ľudí okolo. Záchranár hovoril pokojným hlasom a obaja zachránili človeka. ZACHRÁNILI….spolu ……nikto neurobil viac, nikto menej, nikto nebol prvý a nikto druhý a žiaden z nich nebol dôležitejší ako ten druhý ,lebo len spolu TO mohli urobiť ….
Aj teraz sa podarilo zachrániť tetu, ktorá to potrebovala, ja som si spomenul, prečo som môjho psíka chcel. Chcem byt s ním jedno ,nie je to domáce zviera, on je môj brat….Môj druhý koniec lana, ten, čo beží, keď ja utekám. Ten, čo breše, keď ja kričím. Ten, čo je so mnou, keď som chorý.
Zatiaľ chráni iba mňa, ale čo ja viem, možno príde ten deň, keď SPOLU zachránime niekoho, ako naši horskí záchranári. S pokojom v hlase, s pokorou v srdci a s odvahou v očiach…. A aj keď boli Vianočné sviatky oni neboli doma, boli v horách pre nás .Nebalili si darčeky ,ale balili ľudí ,ktorí potrebovali pomoc do svojich rúk aby im pomohli. Nejedli teplé jedlá ,ale ponúkli teplý čaj tým ktorí to potrebovali.
Preto haf -haf všetkým horským psíkom. Ďakujeme za vaše zmysly, ktorými chránite naše životy a vďaka aj vašim horským pánom bratom zato, že vás naučili, ako nás nájsť pod snehom či v búrke. Lebo tu platí ,že jeden a jeden rovná sa záchrana.
Krásne Vianoce všetkým ,ktorí nemôžu tento večer dostávať, ale nezabudli aj tento večer dávať…. „
🎄
Autor správy a foto Horská záchranná služba on Facebook
