— AKO ZLEPŠIŤ FINANCOVANIE NÁRODNÝCH PARKOV
Financovanie národných parkov je dnes závislé od príjmov od štátu a z EÚ fondov. Podobne ako to je v iných krajinách v zahraničí, rozšírenie zdrojov financovania by pomohlo zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť hospodárenia národných parkov.
Nový model financovania by mal byť dostatočne stabilný a predvídateľný, aby mohol byť použitý na účely ochrany prírody. Zároveň by mal zaťažiť najmä tých, čo služby národných parkov priamo využívajú, či majú z nich zisk. Mohlo by ísť o jednotlivcov alebo firmy, ktoré v národných parkoch podnikajú. Nedá sa predpokladať, že všetky prevádzkové a investičné náklady by dokázali NP pokryť z vlastných zdrojov, preto bude stále potrebné financovanie ako zo strany štátu, tak aj z prostriedkov EÚ a iných fondov.
Chránené územia, ako územia s vysokým ekonomickým potenciálom, sú prínosom pre ich užívateľov a pre celý región. Jednotliví návštevníci a podnikatelia v oblasti národných parkov využívajú atraktivitu týchto území, čo im prináša finančné aj nefinančné benefity. Návštevníci by sa preto mohli spolupodieľať na spolufinancovaní ochrany prírody napríklad platením vstupného na vybrané trasy, atrakcie alebo platením dane z ubytovania, prípadne dobrovoľnými príspevkami.
Podnikatelia by zase mohli financovať ochranu prírody cez koncesie z podnikania v národných parkoch, prípadne za ekosystémové služby. Ďalším, doposiaľ menej využívaným zdrojom môžu byť prostriedky zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré vo forme platieb za starostlivosť o trvalé trávnaté porasty alebo za prírode blízke obhospodarovanie v lese môžu priniesť dodatočné financie. Jednotlivé možnosti je vhodné kombinovať, napr. zavedenie vstupného s dobrovoľnými príspevkami a koncesiami.
Správy národných parkov by mali mať možnosť vybrať si vlastný systém inovatívneho financovania. Každý národný park má svoje špecifiká, preto by bolo veľmi neefektívne použiť rovnaký model na všetky národné parky. Taktiež výška poplatkov napríklad za vstupné alebo ubytovanie by nemala byť plošná, ale určená na základe tamojších pomerov. Príkladom je vstupné na vybraných trasách v národných parkoch TANAP a Slovenský raj, kde TANAP je najnavštevovanejší národný park s veľmi vysokými návštevnosťami. Naopak Slovenský raj patrí medzi stredne navštevované národné parky, preto by mal mať výšku vstupného nižšiu ako v prípade TANAPu.
Prezentované možnosti inovatívnych foriem financovania národných parkov sú len návrhom Inštitútu environmentálnej politiky do verejnej diskusie a nepredstavujú konkrétny plán Ministerstva životného prostredia SR.
Viac v analýze IEP „Národné parky pre 21. storočie“: https://www.minzp.sk/iep/publikacie/ekonomicke-analyzy/narodne-parky-21-storocie.html
Autor správy a foto Inštitút environmentálnej politiky – IEP on Facebook