Zonácia Národného parku Poloniny je kľúčová pre celý región, pretože prináša systém a poriadok do spravovaného územia, hovorí riaditeľ neziskovky Aevis Rastislav Mičaník. Prináša aj pracovné možnosti a príležitosti pre rozvoj regiónu. „Zonácia je na stole, treba ju dokončiť a do konca roka schváliť,“ hovorí. „Je to jedinečná príležitosť, aby na štátnych pozemkoch boli prísne chránené územia.“ Návrh zonácie bol predložený na pripomienkovanie na sklonku roku 2022. Jedným z princípov návrhu zón bolo, že zvyšovanie stupňa ochrany sa môže uplatniť iba na štátnom vlastníctve. V prípade neštátneho vlastníctva sa do bezzásahovej zóny mohli navrhnúť iba časti, ktoré aktuálne už sú v 5. stupni ochrany, respektíve kde s tým bude súhlasiť vlastník.
Za najdôležitejšie princípy, ktorými sa zonácia riadila, pokladá to, že rátala so zabezpečením palivového dreva pre potreby obyvateľov regiónu a veľký dôraz kládla na ochranu Vodárenskej nádrže Starina. Rozširovanie najviac chránených území by bolo postupné, realizovalo by sa v dekádach, nie skokovo. Zonácia by zároveň mala vyriešiť a zabezpečiť aj dostatočnú ochranu najcennejších lokalít. „Hovoríme o unikátnom území nielen z pohľadu Slovenska, ale aj z pohľadu celej Európy. Je to jedinečné prírodné dedičstvo a cenné kultúrne dedičstvo osobitého rusínskeho kraja,“ hovorí Mičaník. Ide o lokality svetového prírodného dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát. V bezzásahovej zóne A sú aj významné oblasti Stužica, Rožok, Havešová a Udava.
„Environrezort chce zmysluplnú zonáciu, ktorá bude rešpektovať vôľu súkromných vlastníkov, nespôsobí samosprávam existenčné problémy súvisiace s výpadkami na daniach a rovnako efektívne ochráni prírodné bohatstvo a rozvoj regiónu,“ reagoval v stanovisku pre TV JOJ odbor komunikácie ministerstva.
Urbárnici v Rezolúcii žiadali prepracovať zonáciu tak, aby sa územie parku rozdelilo na národný a na Prírodný park – Nízke Beskydy. Národný park by tak prišiel o dve tretiny svojho územia.
„Tam, kde je gro chránených území, teda územie katastrov Nová Sedlica, Zboj, Uličské Krivé, Ulič a časť nad Runinou by bol národný park s rozlohou 11-tisíc hektárov, zvyšok by bol prírodný park. Tam budú tiež stupne ochrany, ale bude to voľnejšie,“ prezentoval v júli Korzáru zámer starosta Zboja Ladislav Ladomirjak (Smer).
Proti deleniu sa vyjadrili ochranári z iniciatívy My sme les, združenia Prales, ale aj Prešovský samosprávny kraj, či Slovenská akadémia vied pre životné prostredie a klimatickú zmenu. Zdôraznila, že takáto navrhovaná zmena „znižuje ochranu územia, neumožňuje dostatočne kvalitnú správu ochrany prírody a životného prostredia a nezabezpečí ochranu záujmov štátu ani jeho medzinárodných záväzkov, vrátane tých, ktoré sú platné špeciálne pre Národný park Poloniny“.
Návrh rozdeliť chránené územie na národný a prírodný park sa týkal hlavne lokalít nad Vodárenskou nádržou Starina. „Je to absolútne neprijateľné a nereálne, pretože v tomto území platí a vždy bude platiť ochrana zdroja pitnej vody. Prírodný park nemá žiadne opodstatnenie a bol by to krok späť, hovorí Mičaník. Pokračuje, že prírodný park je pre územie, ktoré je národným parkom, nezmysel. Je to podľa neho medzistupeň pri územiach, ktoré by mali byť v budúcnosti chránené. „My už také územie máme. V tomto prípade by to bola degradácia a krok späť pred rok 1997. Je to nesystémové riešenie.“
Najväčšou atrakciou v Poloninách je panenská príroda. Podľa Kiču je práve toto cesta ako zabrániť vyľudňovaniu regiónu a odchodu mladých ľudí. „Príkladom môže poslúžiť Muránska planina. V okrese Revúca poklesol za poslednú dekádu počet obyvateľov o desať percent, čo je horšie ako v časoch druhej svetovej vojny. Inými slovami to znamená, že za ostatné roky preferovaný trend ťažby v lesoch odliv obyvateľstva nezastavil. My sme ponúkli iné riešenie,“ hovorí. Za rozvoj turizmu v národných parkoch sa prihovára aj štúdia viedenskej poľnohospodárskej univerzity o Národnom parku Šumava v Česku. Na ubytovacích, reštauračných a iných službách v cestovnom ruchu a prírode blízkom turizme ročne vygeneruje 28 miliónov eur. „Tieto peniaze ostávajú v regióne. Toto je jediná cesta, ktorá ponúka regiónu víziu a perspektívu rozvoja,“ zdôrazňuje Kiča.
Urbárnici sú nespokojní. Autor správy a foto ZA MATKU ZEM on Facebook
