Neustále som napádaný, že čo sa elektrikár mieša do lesov. Nie celkom ma to baví, ale vyprovokovalo ma to k niekoľkým odpovediam a jednému širšiemu zhrnutiu.
Kritici by mali vedieť, že elektrikár je absolvent učňovky, kde sa naučil rozoznávať fázu a nulový vodič.
Ja som absolvent FEL ČVUT v Prahe a dostal som tam univerzitné vzdelanie.
Pri ňom nejde zďaleka o nejaké konkrétne veci, ktoré aj ta krokmi strácajú platnosť. Ide o systém rozmýšľania, spájanie nečakaných súvislosti, rozvíjanie kreativity a cvičenie trpezlivosti.
Za to všetko ďakujem svojej alma mater.
Takže po veľa rokoch smutných jednaní pri navrhovaní rezezervácii, i tvorbe PSoL, teraz vysvetlím prečo to robím.
Dôvodom je úplne iný pohľad na to, čím je les. Pohľad zo strany kybernetika.
Materiál je dosť rozsiahly a zverejním ho na svojej stránke jurajlukac.sk. Tu je jeho obsah.
🌳Kybernetika a mykorízna paradigma 🌳
🐺Prečo je kybernetika pre les kľúčová: Ashbyho zákon nevyhnutnej variety (Kybernetika, 1961) hovorí, že regulátor musí mať aspoň toľko odpovedí, koľko je typov porúch, ktoré má kompenzovať. Klasické lesníctvo systematicky znižuje varietu (monokultúry, veková homogenita, odstraňovanie starých hub-stromov) práve v čase, keď varieta porúch (klíma, invázne patogény) rastie, čo je z kybernetického hľadiska neregulovateľná konfigurácia. Môj pohľad inžiniera riadiacich systémov je iný. Pýtam sa na senzory, komunikačné kanály, topológiu siete a spätné väzby lesa, nie len na vek a objem dreva.
🐺Mykorízna sieť ako infraštruktúra: Prekladá Simardovej (2009, 2013) zistenia o hub-stromoch, scale-free, bezškálovej, topológii a meta-sieťach húb/fauny/flóry do jazyka teórie sietí (uzly, hrany, redundancia, robustnosť voči náhodnému výpadku vs. zraniteľnosť voči cielenému útoku na huby.
🐺Navrhovaná nová paradigma, Mycorrhizal-Network Integrity Index (MNII): kombinácia štruktúrnych proxy (v odbornej literatúre často „multi-proxy prístup“ je metóda, pri ktorej sa na rekonštrukciu minulých podmienok prostredia alebo ekosystémov využíva viacero nepriamych indikátorov (proxy) naraz, namiesto spoliehania sa na jediný typ dát, veľké stromy, mŕtve drevo, diverzita), DNA metabarcodingu (DNA metabarkódovanie je molekulárno-biologická metóda, ktorá umožňuje identifikovať viacero druhov organizmov naraz z jednej zmesnej vzorky (napríklad pôdy, vody, vzduchu, trusu alebo zmesi tkanív) bez potreby ich morfologickej identifikácie), sieťovej analýzy a faunistických indikátorov (vrátane vlka ako diaľkového vektora spór, Stephens et al. 2025). Plochy sa klasifikujú do zón H/M/L a ťažba sa riadi uzavretou spätnoväzbovou slučkou (diagnostika → rozhodnutie → zásah → monitoring → aktualizácia), namiesto dnešného „open-loop“, v otvorenej slučke, plánovania podľa veku a druhu stromov. Toto je môj syntetický návrh postavený na vedeckých základoch, nie ako existujúca norma alebo priamy citát.
🐺Najnovšie zdroje (2023–2026): zahŕňa aj vedeckú polemiku, kritiku nadinterpretácie „wood-wide web“ (Karst, Jones & Hoeksema 2023, Nature Ecology & Evolution) aj odpoveď Simardovej tímu (Simard, Ryan & Perry 2025), plus nové dôkazy o disproporčnej hubovej diverzite pod veľkými stromami (Truong et al. 2026).
Autor správy a foto Lesoochranárske zoskupenie VLK on Facebook
