Vo vydavateľstve Springer vychádza kniha Cognition-Based Biology: Cellular Sentience, Communication, and Symbiosis.
Jej spoluautor je aj prof. Baluška, ktorý máva prednášky v prednáškovom cykle VLKa.
Koncepcia CBB je teoretický podklad k dlhodobo presadzovanému nášmu pohľadu na les ako superorganizmu tvorenému množstvom agentov.
Asi takto
Les už nie je tichá kulisa, ktorú opisujeme farbami, vôňami a druhmi.
V optike Cognition‑Based Biology sa mení na živú komunikačnú sieť, kde každý organizmus – od stromu po baktériu – vykonáva elementárne kognitívne operácie: vníma, vyhodnocuje, rozhoduje sa a reaguje.
CBB vychádza z tvrdenia, že kognícia je základnou vlastnosťou bunky, nie výsadou mozgu.
To znamená, že aj korene stromov, mykorhízne huby či pôdne baktérie sú aktívnymi účastníkmi informačného diania.
Ich správanie nie je náhodné – je výsledkom interpretácie signálov a kolektívneho učenia sa v rámci ekosystému.
V lese to vidíme všade:
🐺stromy si vymieňajú informácie o suchu, škodcoch či dostupnosti živín prostredníctvom mykorhíznych sietí,
🐺huby koordinujú tok zdrojov podľa potrieb jednotlivých častí porastu,
🐺mikrobiom pôdy reaguje na zmeny a prispôsobuje metabolické procesy tak, aby stabilizoval prostredie.
CBB tvrdí, že tieto procesy nie sú len biochemické, ale kognitívne – sú to formy rozhodovania v rámci možností organizmu.
Tým sa les stáva kolektívnym inteligentným systémom, ktorý sa učí, adaptuje a optimalizuje svoje fungovanie v čase.
Tento pohľad má dôsledky:
🌳Les nie je súbor jednotlivcov, ale vzťahová sieť, kde každý prvok ovplyvňuje ostatné.
🌳Ochrana lesa nemôže byť len o počítaní stromov, ale o udržiavaní komunikačných kanálov medzi nimi.
🌳Zásahy človeka narúšajú nielen štruktúru, ale aj informačnú architektúru ekosystému.
CBB nás učí, že les je dialóg, nie objekt.
A že ak chceme lesu rozumieť, musíme sa naučiť počúvať jeho tichú, ale neustálu konverzáciu.
Autor správy a foto Lesoochranárske zoskupenie VLK on Facebook
