Oprava prírody vypaľovaním
Chránené územie živej Prírody, kde človek zasahuje, je ako vypchatý hlucháň v poľovníckom múzeu. Podobá sa na hlucháňa, ale nežije a žerú ho mole.
Základom krásy a stability živých ekosystémov sú funkčné procesy celého systému a aktívna komunikácia medzi jeho zložkami. Túto komunikáciu predstavujú chemické signály šíriace sa v pôde predovšetkým mykorízou. Ľudské zásahy do tejto komunikačnej siete neprebiehajú so znalosťou tejto komunikácie a preto sú výsledky náhodné, nepredvídateľné a niekedy katastrofálne. Nehovoriac o tom, že vypaľovanie NIČÍ túto podzemnú „internetovú“ komunikačnú sieť.
Väzby a závislosti nie sú na prvý pohľad viditeľné a tak zjednodušovanie účinkov vypaľovania na vizuálnu zmenu ekosystémov nemôže reflektovať funkčnosť založenú na komunikácii, prenose dát, zbere a vyhodnocovaniu informácii, ktoré prúdia v podzemnej časti ekosystémov.
Opravári prírody tvrdia že mnohé ekosystémy (stepi, savany, borovicové lesy, niektoré lúky) sú evolučne prispôsobené pravidelným požiarom. Oheň v nich odstraňuje nahromadenú organickú hmotu, uvoľňuje živiny, vytvára priestor pre svetlomilné druhy, potláča invazívne rastliny.
V týchto dôvodoch chýba akákoľvek zmienka o prenose, spracovaní a ukladaní informácii v manažeovaných biotopoch, čo je základom ich fungovania. Úplne chýba analýza dôsledkov zničenia komunikácie medzi jednotlivými prvkami ekosystému. Jediným podkladom pre túto činnosť je tvrdenie, že to „kedysi tak fungovalo“. Lenže Príroda súčasnosti je iná aká bola v minulosti, a Príroda budúcnosti sa na dnešnú nebude určite podobať..
Konzervovanie akéhokoľvek stavu, ignorovanie živých, prirodzených procesov, ktoré umožňujú aktívne reagovať na zmeny prostredia, je energetický, ekologický aj ekonomický nezmysel, ktorý má opodstatnenie v poľnohospodárstve alebo záhradníctve, ale nie v ochrane Prírody.
Konzervovaním zaisťujeme len vzhľad, ale nikdy nie funkčnosť systému. Vypchatý hlucháň vyzerá ako hlucháň, ale nie je to jednoducho hlucháň.
Ak necháme Prírodu v chránených územiach samostatne vymýšľať riešenia reagujúce na meniace sa podmienky prostredia, získame priestor, čas a peniaze na experimentovanie na ostatnom území našej krajiny. A toto územie prenechajme poľnohospodárom a záhradkárom.
Autor správy a foto Lesoochranárske zoskupenie VLK on Facebook
