🌞Slnko sa vracia
O posolstve dlhých nocí, tmavých večerov, mrazov a zimy, snehu a mrznúceho blata.
Fascinuje ma, že na začiatku zimy, keď čas biedy a strádania ešte len začínal, sa ľudia dokázali radovať z prvých krokov vracajúceho sa slnka.
Možno, že práve toto, je tá vlastnosť, ktorá robí človeka človekom. Myslím si, že práve preto, že ľudia dokázali rozpoznať na premrznutých a zasnežených vetvičkách kvety novej jari, prežilo ľudstvo toľko zlého a je stále tu.
Snáď práve to umenie vidieť za problémami svetlo jarných dní, snáď to umenie uvítať vracajúce sa slnko pri jeho prvých krokoch späť, dodávalo ľudom silu vydržať. Vydržať kruté zimy v drevených zruboch, vydržať roky neúrody, vydržať ďaleké cesty za hľadaním nového domova.
Nech sa tomu hovorí zaťatosť alebo húževnatosť, či prezieravosť alebo plané snenie, nemali by sme zabudnúť, že vždy je potrebné pozerať sa ďaleko dopredu.
Rozpoznať v budúcnosti čo nás čaká, tak ako to poznávali jednoduchí ľudia dávno pred nami. A nebáť sa v pravý čas osláviť návrat slnka, aj keď je ešte okolo hlboká a pochmúrna zimná noc.
🌞Slnko sa totiž vracia.
Autor správy a foto Lesoochranárske zoskupenie VLK on Facebook
